Slovák alebo dolnozemský Slovák alias Maďarón ? I. diel

22. decembra 2015 19:02, Prečítané 9 529x, jancer, Nezaradené

Toto dilema ma sprevádza po celý život, odkedy si uvedomujem svoju identitu. Aby som ju vysvetlil, musím o sebe niečo napísať. Pochádzam po rodičoch pôvodom z Maďarska. Moji rodičia, starí rodičia a ich predkovia žili v Poľnom Berinčoku (Mezőberény – Hu), kde žilo 11.000 obyvateľov z toho 50% Slovákov. Od veľkého sťahovania národov v 18. storočí sa za panovania Márie Terézie, kráľovnej Uhorska a Česka (od 1740) jej otca Karola III. kráľa Uhorska a Česka a zároveň rímsko-nemeckého cisára Karola VI. Habsburského (do 1740), umožnilo Slovákom žijúcim v chudobných regiónov, ako Gemer, Novohrad,Tekov, Hont či Abov, aby sa presťahovali na Dolnú zem do Turkami spustošenej krajiny, kde im sľúbili veľké pracovné príležitosti, vlastné pozemky a neobývané domy. Ich novým domovom sa stali novozaložené usadlostí ako Békéšská Čaba, Poľný Berinčok, Sarvaš, Pitvaroš, Medeš a iné. Tieto usadlosti boli od roku 1718 – 1723 osídlené výlučne Slovákmi z Hornej zeme. Začali od piky budovať svoje obydlia, dediny a neskôr mestá. Link: http://www.oslovma.hu/index.php/en/historia/164-historia1-historia1/964-slovaci-v-ponom-berinoku-290-vroie

Obyvatelia si so sebou priniesli svoju kultúru, zvyky a obyčaje, ktoré si zachovávali po stáročia. 200 rokov žili v týchto mestách a obciach rôzne národnosti v pokoji a mieri. Až prišlo Rakúsko – Uhorské vyrovnanie tzv. „dualizmus“.http://historia.studentske.eu/2008/10/raksko-uhorsk-vyrovnanie-roku-1867-jeho.html

Slovákom to prinieslo desaťročia násilnej maďarizácie a mnohostranného národného útlaku. Prežili aj takú silnú maďarizáciu, ktorú Maďari zaviedli v 1867 a neskôr tzv. Apponyiho zákonoch (1906) a ich sprísnenie po Trianonskej dohode (1920). Slovanská neoblomnosť však bola nakoniec potlačená. Chodili síce do kostolov na Služby Božie celebrované v slovenčine, ale školy museli chodiť už maďarské. Pomaďarčovanie slovenských mien bolo samozrejmosťou, každý občan alebo štátny zamestnanec si musel na základe príslušného zákona zmeniť meno. Stalo sa, že aj môj starý otec namiesto Ondrej Červenák sa musel písať Cservenák András alebo boli príklady, keď priezvisko Puškeľ si musel zmeniť na Puskás (Puškáš). Prišlo však „vykúpenie“ a po II. svetovej vojne v 1947 sa Československo a Maďarsko po Benešových dekrétoch dohodli na výmene obyvateľstva. Viac ako 80.000 tisíc Slovákov si dobrovoľne zvolilo za novú vlasť („pravlasť“) Slovensko. Rovnaký počet slovenských Maďarov, bol vysídlení zo Slovenska do Maďarska.

Keďže nie každý občan maďarskej národnosti sa hlásil za Maďara, lebo nechcel opustiť rodnú zem a nebola im dokázaná kolaborácia z Hortyho fašistickým režimom, tak ostalo na Slovensku ešte početné zastúpenie asi 300-350 tisíc slovenských Maďarov medzi ktorých vtedajšie Československé úrady včlenili presídlencov z Maďarska. Moji rodičia prišli do Kolárova (vtedy Guta, najväčšej dediny v Československu – v listinách sa prvýkrát spomína roku 1268…http://old.kolarovo.sk/main.php?lang=svk&id=historia), ktoré malo v tej dobe až 14.000 obyvateľov a bolo čisto obývané občanmi maďarskej národnosti. Okolo 5000 ich vysťahovali do Maďarska a do Čiech namiesto sudetských Nemcov, ale Slovákov prišlo len okolo 2000, je samozrejmosťou, že sa dostali ako sa ľudovo povie z dažďa pod odkvap, alebo naopak.?

Nechám posúdiť Vás.

Ale to som odbehol do histórie, teraz k meritu, prečo taký názov článku. Ako mladý človek som si založil rodinu. Pre nedostatok sociálnych potrieb mladej rodiny (byt,jasle,atď.) som bol nútený sa presťahovať z Kolárova (Babeta) do Považskej Bystrice. Nebol to jediný dôvod, už vtedy som pociťoval potrebu sa akosi začleniť. Žil som na zmiešanom území, doma sme sa rozprávali po slovensky, všetky školy mám slovenské, ale predsa, len čo som vytiahol päty z domu som bol nútený hovoriť maďarsky, lebo si to vyžadovali okolnosti (neznalosť štátneho jazyka u tzv. domorodcov, niekedy aj neochota), musel som sa prispôsobovať. A to mi vadilo.!! Keď mi materský podnik (Považské strojárne) bezproblémovo zabezpečil prácu, mne aj manželke, jasle a samozrejme aj družstevný byt, ako je teraz zvykom hovoriť o americkom sne, tak mne sa splnil socialistický sen.! Začal som konečne žiť podľa svojich predstáv.! Rodina zabezpečená, žiadne neistoty. Prišiel však zlomový úsek môjho života rok 1993..!! nie preto, že by som nevítal osamostatnenie Slovenska, ale preto, lebo mi zmenil pohľad na medziľudské vzťahy, ktoré som považoval vždy za prvoradé.

Pre mňa to bol obrat o sto osemdesiat stupňov. Nikdy som predtým nepociťoval toľko ľudskej zloby ako od vtedy. Ja, Slovák..!! telom i dušou som bol vystavený k neustálemu ponižovaniu, ohováraniu, závisti (dobré platobné podmienky), a to všetko len preto, lebo som bol v ich očiach „Maďarón“ (občas aj „Maďar“).!! Vtedy som pochopil, že treba ľudí rozlišovať na dobrých a zlých. Prestal som byť otvorený, stal sa zo mňa iný človek. Nie uzavretý, ale odmeraný ku každej situácii. V roku 1995 zomrela moja svokra, manželka aj z deťmi pendlovala 200 km aby sa mohla postarať o svojho chorého otca. Netrvalo dlho a presťahovala sa do Kolárova. Manželka bez práce, starosti o otca, deti, nové prostredie, to všetko prispelo k tomu, že som sa aj ja vrátil po osemnástich rokoch späť do rodiska. Nebolo mi všetko jedno, zanechal som tam kus svojho života, finančnú istotu a zopár ozajstných priateľov. Vedel som kam sa vraciam, no zmieril som sa stým. Začal som odznova už po tretí raz. Asi mi toto všetko bolo súdené. Bol som oveľa pripravenejší na možné konflikty, ktoré nedali na seba dlho čakať. Ak by niekto mne chcel oponovať, že či je ľahšie žiť na horniakoch, ako na dolniakoch a byť sám sebou, byť Slovákom, tak mu odpoviem, treba to skúsiť. Rok 1993 nám Slovákom priniesol viac záujmu o dianie na Slovensku ako dovtedy. Politika bola vždy moja silná stránka, nikdy sa nestalo aby som si neobhájil svoju pravdu vecnými argumentami. To všetko ma naučil život. Byť sám sebou a riešiť konflikty chladnou hlavou.

Tak sa stalo, že po dvadsiatich rokoch spolunažívania s tunajšími slovenskými Maďarmi som dospel k názoru, že takto to ďalej nepôjde. Hegemónia a nadvláda politického zoskupenia predstaviteľov mesta, ktoré bolo zložené výlučne z občanov maďarskej národnosti ma primäla k založeniu Miestnej organizácie Slovenskej národnej strany. Zhodou okolností som bol k tomuto kroku vyzvaný okresným výborom SNS v Komárne, aby sa vytvorila protiváha k tunajšej SMK – MKP, ktorá má veľkú podporu obyvateľstva maďarskej národnosti. Neviem ešte nakoľko budeme úspešní, ale jedno viem už teraz, že Slováci v Kolárove budú mať svojich zástupcov. Je nemysliteľné aby mestské zastupiteľstvo prihliadalo len na Maďarov a Slovákov presúvali na vedľajšiu koľaj. Verejné financie, ktoré by podľa mňa mali byť prerozdeľované podľa percentuálneho kľúča 76,67% maďarskej národnosti (8.201) a 19,47% slovenskej národnosti (2.083) sa absolútne vymykajú dobrým mravom. O kultúrne vyžitie Slovákov sa v Kolárove podieľa iba Spolok priateľov slovenskej kultúry (Apolitické občianske združenie – 137 členov…http://www.spsk.eu), ktorý nedostáva na svoje akcie také množstvo financií ako majú občianske združenia tvorené z občanov Kolárova maďarskej národnosti a zďaleka nie podľa požadovaného kľúča. Jediné podujatie,na ktoré mesto prispieva sú Cyrilo – Metodské oslavy a tento rok aj oslavy 15.výročia založenia SPSK v Kolárove. Možno sa pýtate prečo práve SNS, preto, lebo miestne politické organizácie ako SDKÚ – DS, SMER – SD, MOST – HID v minulosti absolútne v tomto smere zlyhali. Jedinou protiváhou SMK – MKP sú nezávislí poslanci…tiež, ale len maďarskej národnosti. Podľa momentálneho volebného zákona to bude ešte veľmi dlho tak, že do miestnych zastupiteľských kresiel sa Slovák len ťažko dostane. Možno to vyznieva ako keby som bol zaujatý protimaďarsky, ale vôbec to nie je tak. Mám množstvo priateľov medzi občanmi Kolárova maďarskej národnosti. Ja som chcel iba poukázať, že veci sa dajú riešiť aj v prospech mesta, čiže ak sa niečo vytvorí pre občana Kolárova maďarskej národnosti, nech sa pamätá aj na občanov slovenskej národnosti. Je málo takých podujatí v meste kde je tomu tak. Na prstoch jednej ruky by sa dali spočítať.