Ján Červenák

Na úvod môjho epilógu mi dovoľte ospravedlniť sa tím čitateľom, ktorých sa možno moje tri články dotkli nebodaj ich urazili. Nebol to môj zámer, pretože v každej časti som sa snažil rozvíjať moju myšlienku, ktorá bola nosnou témou a to názov, „Slovák alebo dolnozemský Slovák alias Maďarón“. Nebudem reagovať jednotlivo na každý diskusný príspevok, ale zhrniem to do jedného uceleného vyjadrenia. Ospravedlňujem sa tím, ktorí nepochopili alebo nenašli súvislosti v danom názve. Každá časť bola dostatočne popísaná vierohodnými faktami, keďže zdroj som čerpal zo svetových publikácií a vlastných skúseností. Či v prvej časti, kde som opisoval len jeden z mnohých podobných osudov Slovákov z južného Slovenska. Alebo slovo „Maďarón“, ktoré má podstatu v tom, že „každý“ (z pohľadu Slováka) Dolnozemský Slovák, ktorý ovláda maďarčinu a „každý“ Maďar, ktorý ovláda slovenčinu i keď jeho materinským jazykom je maďarčina, je považovaný za „Maďaróna“. Kto pozorne čítal a je aspoň trochu znalý v týchto faktoch, ľahko sa vedel v mojich článkoch orientovať. Je predsa nemysliteľné s tisíc slovami opísať danú tému. Na to by som potreboval napísať román. Význam slova Maďarón sa v encyklopédiách a slovníkoch spomína ako pomaďarčený príslušník nemaďarského národa, uprednostňujúc maďarské záujmy.! Mal som tú možnosť prečítať si všetky diskusné príspevky a došiel som k názoru, že niektorí diskutujúci majú poznatky z úplne iných zdrojov. Keď som sa ja dopracoval k týmto informáciám, ktoré som použil v mojich článkoch, tak aj tí ktorí sa nevedia stotožniť s nimi si ich môžu vyhľadať. Lebo pre porovnanie som aj ja študoval ten istý dejepis, ktorý učia na maďarských školách. Nie ako žiak, ale ako človek, ktorý chce poznať pravdu. Z toho som dospel k tomu názoru, že dejepis na maďarských školách je ničím iným ako sebaklamom o nepravdivej informácie Maďarstva. Dnes túto informáciu si môže na Google vyhľadať ktokoľvek. K tomu sa už ďalej nebudem vyjadrovať, lebo nechcem vnášať do danej témy ďalšie konfrontácie. Tie názory som predtým dostatočne vysvetlil. Skôr by som sa prihovoril k tím, ktorí sa so mnou stotožnili a svojimi komentármi mi dali za pravdu. Áno priatelia, náš pohľad na danú tému je z prameňov, ktoré korešpondujú s názormi väčšiny svetových historikov podložených bádaním a výskumami. Slovenskí historici dostatočne prebádali a zdokumentovali našu históriu, lebo to bolo v záujme celého nášho národa. Nie sú to výňatky z histórie ako u Maďarov, ale ucelené fakty podložené historickými dokumentami. Preto mi dovoľte na záver tohto epilógu poprosiť všetkých hrdých Slovákov, vážme si našu históriu, lebo človek, ktorý nepozná svoju minulosť nemá právo posudzovať prítomnosť a žiť budúcnosťou.

S týmito poslednými slovami by som sa chcel s Vami rozlúčiť. Pre niekoho boli moje články úvaha o rozvitej myšlienky, pre niekoho osobná frustrácia daných pomerov na Slovensku, ale jedno je isté, môj život sa v ničom nemení, ostávam hrdým Slovákom alebo dolnozemským Slovákom alias „Maďarónom“.! Nemaďarónom.!!

S úctou Váš bloger Ján Červenák

(Koniec)