Ján Červenák

Skôr než by som písal na tému „Rusko – Ukrajinský“ konflikt, mi dovoľte načrieť dejom do minulosti.

Bol som len 10 ročný chlapec, keď v 1968 som bol svedkom príchodu veľkého množstva nákladných áut plných vojakov, obrnených transportérov a tankov. Vtedy to bol môj najväčší zážitok. Až doma mi to otec vysvetlil, čo to všetko má byť. Aj keď som nechápal pointu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, odstupom času, zmenami politickej klímy, dospievaním som aj ja pochopil, že to bola raz, „Pomoc spriatelených krajín!“, či „Okupácia cudzími vojskami!“ Mne to vychádzalo na tú pomoc. Demokracia, či taká alebo onaká, je veľmi krehká. Krehká až natoľko, že stačí malá zmena v rétorike hovorených slov a človek ľahko stratí prehľad vo význame týchto slov „Démos a krátia“ (z gréc. démos – ľud a krátia – vláda), čiže je to zložené slovo s významom „Vláda ľudu – Demokracia“!

Ak by som mal na základe toho sa rozhodovať, že demokracia je vláda ľudu, tak som jednoznačne sociálne zmýšľajúci človek, ktorý nikdy nemal pochybnosti so socialistickým zriadením. K tomuto poznaniu som dospel v 1989 roku, keď som videl prerod pojmu demokracia do systému trhovej ekonomiky, čiže súkromným vlastníctvom. Dovtedy mi bolo šum a fuk, kto je prezidentom a kto generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Cítil som, že prichádza niečo také, ako v mojom detstve v 1968. Vychovaný dobou, mi nahováralo to, že toto zriadenie nebude to, čo by sme všetci chceli. Moja predtucha sa napĺňala deň čo deň. Vláda ľudu sa strácala pred očami. Bezmocnosť opantala moje myšlienky a v duchu som si hovoril, kde je tá pomoc priateľov.?

Slovenský národ mal vždy svojich velikánov, svojich vodcov. V našich génoch je zakódovaná DNA lásky, mieru, spravodlivosti, úcty, pokory a viery. Preto v duchu týchto vzácnych vlastností sa národ spolieha a očakáva to isté od svojich volených predstaviteľov. Očakáva zhodu z názorom národa vo vládnutí. V roku 2020 sme sa odklonili od sociálne riadeného štátu a zvolili si zmenu k lepšiemu. To deklarovala vo svojich vyhláseniach vtedajšia opozícia. Dnes po strastiplnom roku plnom rozčarovania z pandemických opatrení vlády, ktorej sa rúcajú predvolebné sľuby je potom socializmus to, čo by zachránilo tento národ na duchu. Ak mala toto byť tá zmena k lepšiemu, tak radšej nikdy takáto zmena.

Tridsať rokov demokratizácie spoločnosti nestačilo na jeden jediný krok dopredu. Slovensko zaostalo za očakávaniami z doby „Nežnej revolúcie“ Určite nie som sám, ktorý sa cíti, ako pokusný králik, na ktorom sa prevádzajú pokusy, nových a nových vládnych zriadení. Mali sme tu ľudákov, demokratov, socialistov a teraz liberálov. Všimnite si vývoj, ktorý smeruje k dobe spred 80 rokov minulého storočia,keď po všetkých možných vládach, ktoré nedokázali odvrátiť svoje štáty od svetovej hospodárskej krízy a nastúpil liberalizmus a nakoniec to najhoršie, nacizmus a fašizmus. Dnešná vláda sa pokúša vrámci svojich možnosti pre pandemickú krízu o spojenie všetkých systémov a z každého režimu si, žiaľ vyberajú to najhoršie a to totalitné a nátlakové zriadenie. No zabudli, že moc a sila rozhodnutí vychádza z demokratických princípov odovzdania moci od ľudu. A tu sme znova pri spojenom slove z gréčtiny „Démos a Krátia!“.

To čo sa teraz odohráva na ukrajinských hraniciach je spochybnenie demokratických princípov. A preto sa natíska otázka, kde je tá správna DEMOKRACIA. Na strane Ukrajiny, ktorá sa so svojou „demokraticky zvolenou vládou“ prikláňa na stranu západných mocností alebo na historickým nárokom Ruska na svoje stáročia vlastnené územia. Ukrajina a jej ľud dostal po zániku Kyjevskej rusi postupne od roku 1654 do 1917 územia darované vtedajšími ruskými cármi. Ďalšie dary obdržala od roku 1922 až po rok 1954 od ruských vodcov vtedajšej ZSSR.

Boli to V.I.Lenin, J.V.Stalin a N.S.Chruščov

Prístupové zmluvy, ktoré vlastnia tak Rusko, ako aj Ukrajina hovoria o prípadnom odlúčení Ukrajiny od Ruska, musí Ukrajina nadobudnuté územia získané darom odstúpiť späť Rusku ak o ne bude Rusko mať záujem. Teraz si pozrite mapku a zistíte, že geopoliticky je to nemožné.

Pokračovanie: (po doriešení konfliktu)