Ján Červenák

Voľby, voľby, voľby…štyri týždne pred voľbami do samospráv miest a obcí, by znelo v každom normálnom meste. Kandidáti by sa predbiehali v sľuboch, takých, či onakých. No, čuduj sa svete, nie je tomu tak, žeby nová doba alebo to už nie je ako sa to dnes hovorí „Cool“? Každopádne v našom mestečku Kolárovo, kde ani pes neštekne zbytočne, je „Ticho pred búrkou“.!! Preto ticho, lebo o tri dni sa stretnú traja kandidáti na primátora mesta, aby konfrontovali svoju vzájomnú pripravenosť šiestimi krížovými otázkami na každého z nich. Traja, rozumné to číslo, len či bude postačujúce pre všetky vrstvy obyvateľstva.

Mladí budú mať zastúpenie v HelloGúta – Mgr. Ing. Forró Tiborovi, stredná a staršia generácia v už raz kandidujúcej, teraz za ForTe – JUDr. Ing. Ivete Némethovej a tí, ktorým vyhovoval a vyhovuje kandidát najsilnejšej miestnej strany SMK – MKP – Horvát Árpád, doterajší primátor s jeho 12 ročnými skúsenosťami riadením mesta. Ale, práve to môže byť rozhodujúce v ponímaní nálady občanov, kým Horváth Árpád si plnil stanovené povinnosti v celku obstojne, žiaľ bolo tam cítiť tlak zo strany SMK – MKP, ako jej člen, (Stranu, ktorú doteraz považujem, iba ako nacionalistickú, i keď mi nevadia ľudia v nej, ale stranícke ideologické zameranie), lebo okrem týchto primátorových dobrých vlastností sa za 12 rokov v Kolárove skoro nič neudialo. Minulo sa ročne niekoľko miliónov eur navrátených peňazí daňových poplatníkov a rekonštruovalo sa, len zopár stavieb spadajúcich pod mesto. Ostatné výstavby boli z dotácií. Toto napovedá o nie veľmi dobrej štartovacej polohe pána (ex..?) primátora.! Na rozdiel od bývalej kandidátke spred štyroch rokov pani Iveta Némethová, ktorá nič nenechala na náhodu a poctivo pracovala celé štyri roky, aby sa neopakoval rok 2014.! Jej aktivita bola pozoruhodná, tak v Kolárove, ako aj rôznych iných mestách, kde zastupovala ako poslankyňa MsZ Kolárovo, dokonca aj v družobných mestách v Maďarsku. Myslím, že jej práca sa pravdepodobne odzrkadlí vo voľbách. A prichádzam k tomu môjmu „ALE“…je tu ešte tretí kandidát, ktorý pred štyrmi rokmi sformoval skupinu mládežníkov a z nich sa dostali prekvapujúco až štyria za poslancov. Pod vedením Forró Tibora sa táto skupina mladých dostala do povedomia mladých a tých, ktorí nechodili voliť, pre už známe okolnosti vo vedení mesta. Keďže hovorím o zastúpení voličov všetkých troch kandidátov, ktorých podporujú viacmenej, len občania maďarskej národnosti, naskytá sa otázka, komu dá svoj hlas Slovák.! To netuším.! Asi najschodnejšia je pani Némethová, ktorá je blízka Slovákom už len preto, že je skoro na každom podujatí prítomná ako čestný člen Spolku priateľov slovenskej kultúry v Kolárove a zároveň aj podporovateľkou z finančného hľadiska, lebo sa spoločne s priateľmi zasadila o dotáciu pre spomínaný spolok.

Tak uvidíme…už o tri dni nás budú môcť presvedčiť o ich kvalitách.

Teraz by som chcel upozorniť na jeden typický fenomén v Kolárove. Z 10,544 obyvateľov mesta je 2083 Slovákov…a stalo sa zhodou okolností, že najsmutnejšie moje predtuchy sa naplnili a do MsZ kandidujú z 59 kandidátov, len štyria Slováci. Traja v rôznych zoskupeniach a „IBA“ jeden samostatne. Áno, som to ja.! Kandidujem s veľkou pokorou, odvahou a 20 ročnými zozbieranými poznatkami zo života mesta po návrate do rodného mesta Kolárova z Považia, a ako 60 ročný aj so životnými skúsenosťami, aby som prelomil ten „Damoklov meč“ dlhodobej neprítomnosti Slováka v MsZ, ktorý vie čo potrebuje našinec pre svoj život v meste. Poznajúc mentalitu slovenských Maďarov, je moja kandidatúra o to viac presvedčivá, že som sa dobre rozhodol. Nebude to jednoduché presvedčiť ako Slováka o to viac Maďara, lebo kandidujem za Slovenskú národnú stranu, ktorá je v tomto regióne ako červené súkno pred býkom. To samé môžem povedať o Slovákoch, ktorých práve SNS neoslovila, ale truc strana ĽS NS Koltleba – ÁNO.! Česť výnimkám, na ktorých sa práve spolieham, že dajú svoj hlas práve pre nežiadúce pomery v MsZ v Kolárove a do zastupiteľstva sa dostane konečne aj Slovák.

Som pripravený napĺňať svoje predsavzatia, ako aj každého Slováka a Maďara, lebo slogan s ktorým chcem osloviť tých, ktorí majú už dosť nevraživosti a národnostných treníc z nedávnej minulosti, a ktoré sú dúfam za nami. „Už viac nie, väčšina a menšina, ale občan!“ by mala byť novou etapou v nových medziľudských vzťahoch. Žijeme v 21. storočí, kde je multikultúrnosť novou výzvou pre národné štáty pri zachovaní ich vlastnej kultúry s prihliadnutím na občanov iných národností a ich kultúrnych hodnôt. Viem, poviete a čo moje predchádzajúce blogy.? To bola moja historická poznámka v rozvitej vete o pomeroch Slovákov žijúcich na zmiešanom území Slovenska.

Ďakujem a pokračovanie bude po voľbách.